Preskočiť na obsah

Veronika (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veronika

Veronika obyčajná – kvety.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika[3] (staršie [bohemizmus]: rozrazil[4][5]; lat. Veronica[6]) je na rod z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae) z radu hluchavkotvaré. Všetky druhy majú štvorpočetné kvety a iba dve tyčinky. Dvojpuzdrové tobolky majú srdcovitý tvar.[3] Areál rozšírenia rodu je kozmopolitný.[6]

V súčasnosti rod veronika (Veronica) obyčajne zahŕňa aj to, čo iní autori klasifikujú ako samostatné rody Hebe, Synthyris, Besseya, Pseudolysimachion (veronikovec) a niektoré ďalšie. Podrobnosti pozri v kapitole Systematika.

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu veronika sú jednoročné alebo trváce byliny s poliehavými alebo priamymi byľami. Listy sú protistojné, horné niekedy striedavé. Modré, fialové, ružové alebo biele kvety vyrastajú v pazuchách listov alebo vo vrcholových strapcoch. Štvorpočetná kvetná koruna je tanierovitá alebo zvončekovitá, s krátkou rúrkou. Ku korune sú prirastené iba dve tyčinky. Plodmi sú dvojpuzdrové tobolky, na vrchole väčšinou vykrojené. Niťovité čnelky sa zachovávajú obyčajne aj na plode.[7][8][9]

Na Slovensku bežnými druhmi sú: veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ktorá má dvojradovo chlpatú byľ, veronika lekárska (Veronica officinalis), s plazivou stonkou a oválnymi listami, veronika brečtanolistá (Veronica hederifolia), jednoročná bylina so zubatými listami, veronika drchničková (Veronica anagallis-aquatica), ktorá rastie v mokradiach a pobrežných porastoch. Veronika perzská (Veronica persica) je zdomácnený druh, ktorý sa vyskytuje na narušených stanovištiach.[3] Veroniky rastúce ako poľné buriny; veronika roľná (Veronica arvensis) a veronika poľná (Veronica agrestis), sú väčšinou jednoročné.[10]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Areál rozšírenia rodu veronika je kozmopolitný, s výnimkou niektorých izolovaných ostrovov, kde bola zavlečená: Ascension, Bermudy, Galapágy, Haiti, Havajské ostrovy, Madagaskar, Maurícius, Réunion, Tristan da Cunha, Veľkonočný ostrov a ďalšie.[6]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu veronika obsadzujú stanovištia od úrovne mora až do vysoko alpínskych oblastí. Prispôsobili sa pritom širokému spektru biotopov, rôznym druhom klímy a takmer všetkým typom pôd.[7][8][9]

Počiatok a následný vývoj kladu veronika sa datuje do obdobia spred 28 miliónov rokov.[11] Extrémna variabilita v morfológii, forme života a biotopoch viedla k mnohým návrhom týkajúcim sa evolúcie a biogeografie. Štúdia zameraná na adaptabilitu jednoročných a trvácich bylinách z rodu veronika ukázala, že obe formy rastlín uplatňujú rôzne stratégie na prispôsobenie sa nepriaznivému prostrediu a sezónnemu stresu, ako je sucho, teplo, mráz, spásanie, predácia semien, záplavy, nízka konkurencia a únik pred patogénmi. Podľa výsledkov predkovia rodu veronika boli pravdepodobne viacročné rastliny. Jednoročné druhy však mali tu výhodu, že dokázali prežiť nepriaznivé obdobia v podobe semien. V dôsledku adaptácie na podobné selektívne tlaky dochádzalo postupne u ročných druhov k paralelnému vývoju morfologických znakov.[12][13]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Viaceré druhy rodu veronika obsahujú chemické látky, ako sú flavonoidy a glykozidy. Z tohto dôvodu sa vo veľkej miere využívajú v tradičnej medicíne na celom svete. Používajú sa predovšetkým ako diuretikum, na hojenie rán, liečbu chrípky a iných respiračných ochorení, ďalej na liečbu rôznych zápalových ochorení, vrátane reumatizmu, ako aj prostriedok proti hnačke.[7]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 2000 bolo na základe molekulárnych analýz veľké množstvo rodov (vrátane rodu Veronica) z dovtedajšej čeľade krtičníkovité (Scrophulariaceae) presunutých do dovtedajšej čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Tento presun bol následne uskutočnený aj napríklad v systéme krytosemenných rastlín APG III (2009).[7]

Rozsah rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa analýz DNA sa rod Veronica tak, ako sa zvyčajne chápal v druhej polovici 20. storočia, ukázal byť parafyletickým. Aby sa vytvoril monofyletický rod, boli dovtedajší rod Veronica (veronika; výskyt: na severnej pologuli), komplex rodov Hebe (výskyt: na južnej pologuli), severoamerické rody Synthyris a Besseya a eurázijský rod Pseudolysimachion (veronikovec) spojené do spoločného rodu Veronica v širšom zmysle.[7][14][15][16]

Taxóny rodu vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí z rodu veronika na Slovensku rastú (alebo historicky boli zaznamenané) tieto súčasné druhy, poddruhy (prípadne variety)[3][8][9] (pre pomenovanie druhov bývalého rodu veronikovec je tu alternatívne použité pomenovanie odvodené od názvu nového rodu, do ktorého boli začlenené – veronika a tiež ich pôvodné názvy (v zmysle Zásad)[17]):

Ostatné druhy a hybridy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa webových stránok POWO patria do rodu veronika tieto druhy:[6]

Hybridy

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Sp. Pl.: 9 (1753)
  2. ↑ a b Veronica L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-07]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
  4. ↑ KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny druhej polovice leta. In: 7-8 1941 S. 212
  5. ↑ SMOLAŘ, G., CHRAPPA, A. Botanika pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Profesorské nakladatateľstvo a kníhkupectvo, 1924, S. 227
  6. ↑ a b c d Veronica. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-04]. (po anglicky)
  7. ↑ a b c d e Muazaz Azeez Hasan Al-Hadeethi et al.. Morphological and Anatomical Review of Some Veronica Species from the Plantaginaceae Family [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, April 2023, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ a b c Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. prvé. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 137-262.
  9. ↑ a b c Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 960-974.
  10. ↑ Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 73.
  11. ↑ APW - Angiosperm Phylogeny Website [online]. University of Missouri, St Louis, and Missouri Botanical Garden, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Jian-Cheng Wang, Bo-Rong Pan, Dirk C. Albachcorresponding. Evolution of morphological and climatic adaptations in Veronica L. (Plantaginaceae) [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2016 Aug 16, [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ D. C. Albach, M. M. Martínez-Ortega and M. W. Chase. Veronica: Parallel morphological evolution and phylogeography in the Mediterranean [online]. JSTOR , 165 Broadway, New York, NY, July 2004), [cit. 2023-12-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Dirk C. Albach. Further arguments for the rejection of paraphyletic taxa: Veronica subgen. Pseudolysimachium (Plantaginaceae), TAXON Volume 57, Issue 1 p. 1-6 [online]. WILEY, 01 February 2008, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Dirk Albach et al.. A New Classification of the Tribe Veroniceae: Problems and a Possible Solution [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2004, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Hebe Comm. ex Juss. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Kliment, J., Feráková, V., Goliašová, K., Hindák, F., Hindáková, A., Hodálová, I., Kochjarová, J., Kubinská, A., Lackovičová, A., Lizoň, P., Marhold, K. & Mártonfi, P. 2017. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Bull. Slov. Bot. Spoločn. 39, Suppl. 1: 1–79, S. 43

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_(rod)&oldid=7936830“